Rola vo filme Juno mu vyniesla nomináciu na Oscara. V záverečných titulkoch vtedy bolo uvedené meno Ellen. V čase, keď bojoval s vnímaním svojho tela a so svojimi zmätenými pocitmi, vyšiel článok s titulkom Stávka na sexualitu Ellen Pageovej.Byť v žiare reflektorov je riadny zaberák, a keď patríte k minorite, ste ešte zraniteľnejší – neštítia sa kruto vás grilovať.
Kniha Pageboy je hlboko osobným rozprávaním herca o tŕnistej ceste, ktorou ako transrodový človek prešiel. Zachytáva aj univerzálnu ľudskú skúsenosť hľadania si svojho miesta na svete.
Knižné memoáre
Osobné výpovede hercov sú zväčša určené ich filmovým fanúšikom a fanúšičkám. Aj v memoároch Elliota Pagea sa fanúšikovská základňa dozvie mnoho o jeho hereckej práci a o fungovaní Hollywoodu.
Jeho osobná skúsenosť ho však predurčuje osloviť aj inú čitateľskú skupinu. Ako píše v predslove knihy: „Nepoviem vám nič nové ani hlboké, nič, čo by už niekto nespomenul predo mnou. No viem, že mne samému knihy pomohli, dokonca ma zachránili. Možno niekomu pomôžem cítiť sa menej osamelo a cítiť, že ho niekto vníma, bez ohľadu na to, kým je alebo akou cestou prechádza. Ďakujem, že chcete čítať o ceste, ktorou som prešiel ja.“
„Elliot v knihe úprimne a citlivo odhaľuje, ako dostal od života rolu, s ktorou sa nestotožnil a ktorej bolo náročné sa zbaviť. Rolu, ktorú hral, aby boli ostatní spokojní. Rolu, ktorej sa musel vzdať, aby bol šťastný a konečne sám sebou. Rolu dievčaťa,“ hodnotí knihu Pageboy na jej obálke herec Števo Martinovič.
Slovenské vydanie
Kniha Pageboy vyšla minulý rok a v Kanade sa krátko po vydaní stala bestsellerom. Dominovala tiež v rebríčku bestsellerov amerických novín New York Times v kategórii non-fiction.
Memoáre Elliota Pagea pre slovenský trh objavila novinárka Michaela Žureková, ktorá sa venuje téme ľudských práv, osobitne právam žien a LGBTI+ ľudí. Bola editorkou slovenského vydania a doplnila ho o slovníček pojmov. Používanie rodovo citlivého a korektného jazyka s prihliadnutím na špecifiká slovenčiny konzultovala aj priamo s autorom.
Slovenské vydanie knihy, ktorú New York Times nazval „brutálne otvorenou“, sa pridáva k početným zahraničným vydaniam. Prvotina Elliota Pagea vyšla napríklad v nemčine, španielčine, fínčine, taliančine, portugalčine či holandčine. Všetky vydania spája snímka uznávanej americkej fotografky Catherine Opie na obálke knihy.
„Nájsť v sebe pravdu a podeliť sa o ňu je to najodvážnejšie, čo môžeme urobiť. Elliot ma tou svojou oslobodil od pocitu samoty a prehliadnutia, ktorý je nám, ľuďom z minority, taký dôverne známy,“ vyjadrila sa po prečítaní hlboko osobných memoárov Liberty Blake Simon, transrodová modelka a aktivistka.
Knihu do slovenčiny preložila Monika Moravčíková. Má 264 strán a vychádza v mäkkej väzbe so záložkami.
